Čas platnosti overenia bytových vodomerov sa zjednotil na 5 rokov

Bytové vodomery na teplú aj studenú vodu, namontované po 1. auguste 2019, majú jednotný čas platnosti overenia, a to päť rokov. Nové pravidlá, definované vyhláškou 161/2019 Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky z 27. mája 2019 o meradlách a metrologickej kontrole, ktorá nadobudla účinnosť od 1.augusta 2019, sa týkajú všetkých bytových vodomerov, ktoré sa nachádzajú v bytových a nebytových priestoroch za fakturačným meradlom(vodomerom) a merajú spotrebu teplej a studenej vody pre užívateľské jednotky(byt, NP). Namerané spotreby na bytových vodomeroch slúžia ako podklad pre rozpočítanie celkových nákladov za studenú a teplú vodu medzi konečných spotrebiteľov.

Čo sa zmení pre vlastníkov bytov?

Podľa starých pravidiel bola povinnosť overovania bytových vodomerov každých 6 rokov pre studenú vodu a každé 4 roky pre teplú vodu. Nesúlad overovacích období však zaťažuje vlastníkov bytov, nakoľko musia sprístupniť svoje byty na výmenu vodomerov v rozdielnych termínoch. Podľa novej vyhlášky sa môžu vodomery na studenú aj teplú vodu vymieňať každých päť rokov. Platí to pre bytové domy, ktoré si vodomery na studenú aj teplú vodu vymenia súčasne.

Kompatibilita so životnosťou rádiových modulov 

Ďalším benefitom pre bytové domy je súlad overovacieho obdobia so životnosťou rádiových modulov, ktoré umožňujú diaľkový odpočet údajov o spotrebe bez vstupu do bytov. Moduly so životnosťou 10 rokov je možné použiť počas dvoch overovacích období. Po piatich rokoch sa jednoducho preinštalujú na nové vodomery s platným metrologickým overením.

Vyhláška o rozpočítavaní množstva tepla prináša zmeny

Bratislava, dňa 26.6.2018 – K spravodlivejšiemu rozdeleniu nákladov na teplo v bytových domoch od 1. januára 2017 prispieva vyhláška MH SR. č. 240/2016 Z.z., ktorá ustanovuje pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla. Po prvýkrát bola vyhláška o rozpočítavaní množstva tepla aplikovaná v zúčtovacom období za rok 2017.

Prínos vyhlášky Ministerstva hospodárstva v praxi

Vyhláška definuje spravodlivejšie rozdelenie a vplyv na konečné rozdelenie nákladov na teplo medzi konečných spotrebiteľov. Ďalej definuje, že v objekte rozpočítavania sa náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie rozdelia v pomere 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie. Výšku spotrebnej zložky indikujú údaje namerané na meračoch tepla alebo pomerových rozdeľovačoch tepla. Definovaný pomer však nie je pre vlastníkov záväzný a môžu sa dohodnúť aj  na inom pomere, ktorý si schvália na domovej schôdzi. V praxi sa ukázalo, že vlastníci túto možnosť často využívajú.

Vyhláška najviac ovplyvnila bytové domy, v ktorých sa inštalovali merače tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla od roku 2016

„Až 90 % bytových domov, ktorým rozpočítavame náklady na teplo, naďalej používa pomer, ktorý si schválili v minulosti v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vyhláška najviac ovplyvnila bytové domy, v ktorých sa inštalovali merače tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla od roku 2016 na základe povinnosti vyplývajúcej z novely zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, alebo došlo k výmene starších pomerových rozdeľovačov tepla za technologicky modernejší typ. Vlastníci týchto bytových domov najčastejšie využívajú pomer, ktorý stanovuje vyhláška,“ uviedla Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia rozúčtovania ista Slovakia.

Vlastníci bytov vnímajú problematiku spotreby tepla zodpovednejšie

V minulosti bol často využívaným pomerom 30 % základná zložka a 70% spotrebná zložka, ktorý bol nastavený od čias zastaranej technológie odparovacích pomerových rozdeľovačov tepla, ktoré sa rýchlo vytrácajú zo slovenských domácností a nahradzujú sa elektronickými rádiovými prístrojmi. V súčasnosti na trend posunul v prospech základnej zložky, nakoľko obyvatelia bytových domov začali vnímať problematiku spotreby tepla v bytovom dome komplexnejšie a zodpovednejšie. 

Navýšenie náhradnej spotreby o 50 %

Po novom sa určuje aj náhradná spotreba za odobrané teplo pre neodčítané byty. Spotrebná zložka ceny tepla na m2 podlahovej plochy neodčítaného bytu sa podľa vyhlášky vypočíta ako 1,5 násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 v objekte rozpočítania.  V ostatných rokoch bolo možné určiť náhradnú spotrebu  pre neodčítaný byt ako priemer spotrebnej zložky na m2. Pre porovnanie to znamená, že užívateľ, ktorý zaplatil v minulosti za spotrebnú zložku napríklad 300 eur, podľa novej vyhlášky zaplatí až 450 eur.

Po koncoročnom vyúčtovaní sme zaznamenali zvýšený počet reklamácií z dôvodu navýšenia nákladov za odobraté teplo. Po hlbšej analýze a porovnaní nákladov s ostatnými rokmi sa zistilo, že k reklamáciám pribudli aj byty, v ktorých majitelia neumožnili realizovať odpočet údajov o spotrebe, preto sa spotrebná zložka určila podľa nových pravidiel. Jedná sa hlavne o dlhodobo neobývané alebo veľkometrážne byty, pre ktoré bol v minulosti výpočet náhradnej spotreby výhodou a vlastníci nemali záujem o spracovanie vyúčtovania na základe skutočnej spotreby. V tomto ohľade vnímame zmenu v legislatíve za prínosnú,“ uvádza Martinkovičová.

Základná zložka sa pri rozpočítaní nákladov na teplú vodu zvýšila z 10 % na 20 %

Najväčšou zmenou pri zúčtovaní nákladov na bývanie v tomto roku je rozpočítavanie nákladov na teplú vodu. Základná zložka sa pri rozpočítaní nákladov na teplú vodu zvýšila z 10 % na    20 %. Nakoľko sa základná zložka rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor, zvýšené náklady zaznamenali najmä koneční spotrebitelia, ktorí majú nízke spotreby vody.

Ročné vyúčtovanie nákladov na teplo na základe skutočnej spotreby

·         Ročné vyúčtovanie za predchádzajúci rok musí byť vlastníkom bytov dodané do 31. mája

·         Opatrenia pre spravodlivejšie rozdelenie nákladov na vykurovanie

Správcovské spoločnosti a spoločenstvá vlastníkov bytov v najbližších týždňoch budú spracovávať podklady pre ročné zúčtovanie, do ktorých patria údaje a náklady na prevádzku bytových domov. Najvyššou položkou vo vyúčtovaní býva zvyčajne náklad na teplo. Môže sa vyšplhať na tretinu až polovicu celkových nákladov na byt!

 Ročné vyúčtovanie nákladov za predchádzajúci rok  musí byť v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predložené vlastníkom bytov najneskôr do 31.mája nasledujúceho roka.  

Ako čítať vyúčtovanie za teplo na vykurovanie?

Vo väčšine bytových domov na Slovensku sa náklady na teplo rozúčtovávajú na základe odčítaných údajov nameraných na pomerových rozdeľovačoch tepla alebo meračoch tepla. Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdeľujú medzi konečných užívateľov na dve zložky – základnú a spotrebnú. Pomer jednotlivých zložiek je určený vyhláškou, ale tá dáva aj možnosť, aby si vlastníci bytov iný pomer odsúhlasili na domovej schôdzi.

·         Základná zložka predstavuje náklady za spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu či nebytového priestoru. Pokrýva tiež fixné náklady na pohotovostný výkon vykurovacej sústavy, prestupy tepla, tepelné straty a vykurovanie spoločných priestorov domu.

·         Spotrebná zložka zahŕňa náklady na teplo, ktoré sú vypočítané na základe údajov odčítaných z meračov tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla, ktoré zobrazujú spotrebu tepla pre konkrétnu bytovú jednotku. Výšku spotrebnej zložky môže užívateľ bytu ovplyvniť reguláciou teploty v byte.

Aký je ideálny model pomer základnej (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ)?

Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a metodiku rozpočítavania množstva tepla na vykurovanie definuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2017. Vyhláška odporúča pomer 60 % ZZ a 40 % SS.

Skúsení odborníci zo spoločnosti ista Slovakia, poskytovateľa služieb rozpočítania nákladov spojených s užívaním nehnuteľností pre viac ako 120 000 slovenských domácností, uvádzajú tieto najčastejšie používané pomery základnej a spotrebnej zložky v praxi:

Najčastejšie využívaný           30 % ZZ ku 70 % SZ

Často využívaný                     40 % ZZ ku 60 % SZ 

Menej využívaný                     60 % ZZ ku 40 % SZ  

Najmenej   využívaný             50 % ZZ ku 50 % SZ.

 „Vo všeobecnosti odporúčame nastavenie pomeru základnej a spotrebnej zložky 60/40 . Ideálne je však postupovať na základe odborného posudku tepelnoizolačných vlastností a konštrukcie objektu, a v neposlednom rade odporúčame zohľadniť aj spotrebiteľské správanie užívateľov bytov. Pokiaľ sa chcú vlastníci dohodnúť na inom pomere je potrebné, aby si zmenu odsúhlasili v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nový pomer si budú môcť uplatniť až vo vyúčtovaní za nasledujúci rok,“ uvádza Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia rozúčtovania spoločnosti ista Slovakia.

Čo zobrazujú údaje na pomerových rozdeľovačoch tela?

Pomerové rozdeľovače tepla nie sú určeným meradlom. Prístroje vyhodnocujú rozdiel teplôt medzi povrchom vykurovacieho telesa a teplotou okolitého priestoru. K určeniu ceny za nameraný údaj ( tzv. dielik) je potrebné poznať odpočty z pomerových rozdeľovačov tepla namontovaných v dome a celkové náklady bytového domu vyfakturované dodávateľom tepla. Cena za dielik sa určí ako podiel celkových nákladov v eurách a celkového počtu dielikov v objekte. U elektronických prístrojov, ktoré sú presnejšie, sa ročný súhrn nameraných hodnôt zobrazuje v stovkách až tisíckach dielikov, pričom u odparovacích prístrojov je to len v jednotkách či desiatkach. Neodčítané byty sa vyúčtujú v zmysle vyhlášky náhradnou spotrebou.

„Metodika rozpočítavania sa riadi legislatívou. Zásadné rozhodnutie, akým je určenie pomeru základnej a spotrebnej zložky ostáva na vlastníkoch. Cieľom pomerového merania je spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi všetkých užívateľov v bytovom dome a malo by slúžiť hlavne spotrebiteľom, ktorí využívajú energie efektívne, vykurujú primerane svojim potrebám a naopak znevýhodniť tých, ktorí sa úmyselne nechávajú vykurovať od susedov, prípadne teplom plytvajú,“ dodáva manažérka oddelenia rozúčtovania spoločnosti ista Slovakia, Sylvia Martinkovičová.

Odčítaná hodnota z pomerového rozdeľovača tepla sa prepočítava koeficientmi, ktoré zohľadňujú výkon vykurovacieho telesa a koeficient prestupu tepla z vykurovacieho telesa na pomerový rozdeľovač tepla. Stanovenie týchto koeficientov závisí od rozmerov, konštrukcie, typu a spôsobu zapojenia vykurovacieho telesa, a taktiež typu pomerového rozdeľovača tepla, ktorý je namontovaný na radiátore v presne definovanej polohe. Ďalším dôležitým koeficientom je poloha miestnosti v objekte. Zohľadňuje znevýhodnenú polohu miestnosti napr. pod strechou, nad terénom, krajné, severné, západné a pod. .